Upršaná nedeľa 28.10.2007. Vonku je však prekrásne. Každý strom má inú farbu. Jeseň je úžasná - farebná, voňavá, pokojná.
Poznáte tú rozprávku o mravčekoch a cvrčkovi? Vždy si v jeseni na ňu spomeniem. Rozprávka sa končí takto: "Končí sa leto pomaly, mravce to dobre poznali, už plnia komory mraveniska, už fúka vietor od strniska..." Preto ma napadá taká malá rekapitulácia leta - roka. A keďže som sa v októbri pred rokom stala samostatnou konzultantkou, tak vám napíšem niečo o tom.
Byť samostatnou znamená pre mňa toto: mám veľkú slobodu, môžem rozhodovať o svojich veciach sama, môžem si deň organizovať podľa svojich predstáv. Nič nemusím, ale veľa môžem. Môžem napríklad robiť to, čo ma baví - a je toho dosť, pri práci sa môžem hrať, vymýšľať nové veci. Môžem spolupracovať na projektoch so zaujímavými a múdrymi ľuďmi a pritom môžem byť druhým užitočná. Môžem sa stretávať a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí ma obohacujú. Mám čas čítať zaujímavé knihy, môžem ísť na prechádzku, keď je vonku pekne. Môžem sa prechádzať po meste cez deň, keď všetci usilovne pracujú. Je to pre mňa nový zaujímavý zážitok. V kníhkupectve môžem byť aj hodinu a nemusím sa ponáhľať. Môžem ísť v kľude s manželom do divadla, domáce práce môžem robiť vtedy keď sa mi chce, nie vždy v sobotu. Mám viac času na rodinu, svojich blízkych a tiež na seba. Začala som cvičiť, chodím do divadla, na kozmetiku a prechádzky. Ako vidíte píšem aj blogy - tento a pracovný, ktorý sa ľuďom celkom páči.
Za to všetko však vďačím jednej osobe, bez ktorej by som toto všetko nemohla robiť. Je to môj manžel, ktorý mi so všetkým pomáha. Takže Ti ďakujem "môj manžel".
Galéria sa nachádza tu.
Poznáte tú rozprávku o mravčekoch a cvrčkovi? Vždy si v jeseni na ňu spomeniem. Rozprávka sa končí takto: "Končí sa leto pomaly, mravce to dobre poznali, už plnia komory mraveniska, už fúka vietor od strniska..." Preto ma napadá taká malá rekapitulácia leta - roka. A keďže som sa v októbri pred rokom stala samostatnou konzultantkou, tak vám napíšem niečo o tom.
Byť samostatnou znamená pre mňa toto: mám veľkú slobodu, môžem rozhodovať o svojich veciach sama, môžem si deň organizovať podľa svojich predstáv. Nič nemusím, ale veľa môžem. Môžem napríklad robiť to, čo ma baví - a je toho dosť, pri práci sa môžem hrať, vymýšľať nové veci. Môžem spolupracovať na projektoch so zaujímavými a múdrymi ľuďmi a pritom môžem byť druhým užitočná. Môžem sa stretávať a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí ma obohacujú. Mám čas čítať zaujímavé knihy, môžem ísť na prechádzku, keď je vonku pekne. Môžem sa prechádzať po meste cez deň, keď všetci usilovne pracujú. Je to pre mňa nový zaujímavý zážitok. V kníhkupectve môžem byť aj hodinu a nemusím sa ponáhľať. Môžem ísť v kľude s manželom do divadla, domáce práce môžem robiť vtedy keď sa mi chce, nie vždy v sobotu. Mám viac času na rodinu, svojich blízkych a tiež na seba. Začala som cvičiť, chodím do divadla, na kozmetiku a prechádzky. Ako vidíte píšem aj blogy - tento a pracovný, ktorý sa ľuďom celkom páči.
Za to všetko však vďačím jednej osobe, bez ktorej by som toto všetko nemohla robiť. Je to môj manžel, ktorý mi so všetkým pomáha. Takže Ti ďakujem "môj manžel".
Galéria sa nachádza tu.